Nemám nič proti behu, sám behávam a myslím si, že každý človek by mal vedieť behať. No doba je taká, že sme to na stoličkách, v autách  a pri počítačoch zabudli – „ Když se od počítače zvedne hrbatý, slabý a obézní opičák a rozeběhne se, bude to běhající hrbatý, slabý a obézní opičák. ” Pavel Macek

Do mojich 18 rokov som výkonnostne plával a nakoľko som od detstva astmatik, venoval som sa najmä kratším tratiam a šprintom. Ako plavci sme veľa času strávili prípravou na suchu – a ako inak, veľa sme behali. Prečo? No predsa aby sme mali kondíciu. Tak nám to bolo povedané. Veľa z nás šmatlalo, zle dýchalo a všeobecne sme behať veľmi nevedeli. Nikoho to až tak netrápilo. A fakt, že beh nemá takmer žiaden prenos do plávania, sa buď vtedy nevedel alebo jednoducho ignoroval. Hlavne, že sme behali. Išlo o dlhšie behy s veľmi malou variabilitou tempa, bez prípravných drilov, častokrát bez rozcvičky. Nikomu nič nevyčítam, taká bola doba a boli to super časy. Ale keď sa na to pozerám s odstupom času, spravil by som veci inak. Môj čas, ktorý som strávil behom by som nahradil niečím, čo by mi výrazne ovplyvnilo techniku alebo výkonnosť práve v plávaní.

Toto sa mi jednoducho potvrdilo. Zhruba po 4-5 rokoch od kedy som prestal plávať, som sa prihlásil na vysokoškolskú ligu v plávaní, kde som na súťažiach plával osobáky. S veľmi malou prípravou v bazéne, 1x do týždňa maximálne a aj to nie vždy. Vďaka komplexnému pohybovému prístupu, ktorému sa venujem, som vedel podať ešte lepší výkon, ako za čias keď som sa venoval plávaniu naplno.

„Človek sa nedostane do kondície tím, že začne behať. Človek musí byť v kondícii, aby behať vôbec mohol začať.“ Takto provokatívne hovorí známy fyzioterapeut Gray Cook o behaní. Keď si to preložíme do nášho moto jazyka – jazdením sa nedostaneme do kondície. V kondícii musíme byť dávno pred tým, aby sme mohli jazdiť. Vytrvalosť a kondíciu chcem budovať v špecifických podmienkach vzhľadom na konkrétny šport. To znamená, že keď robím plávanie, tak sa chcem drilmi čo najviac priblížiť plávaniu. Keď jazdím, tak sa chcem čo najviac priblížiť pohybom, ktoré robím na motorke.  Poďme si rozobrať prečo je tomu tak, a prečo kardio tréning ako pohybová príprava pre jazdcov je najmä stratou času.

5 dôvodov prečo behať nestačí

  1. Nepracuješ na sebe od základov

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, je beh jedným z vrcholov pohybovej pyramídy, nie základ. Na základy sa dá pozrieť dvojako a každý sa na ne pozerá trochu inak. Jedna vec je rozlišovať základné pohybové vzory, ktoré by sme ako ľudia mali zvládať–  vedieť stáť, chodiť, vstávať zo zeme, vedieť spraviť drep či mŕtvy ťah. A vec druhá je rozoznať základy vzhľadom na šport.
Taký beh si vyžaduje prípravu, či už technickú (nie nadarmo sa robí atletická abeceda a učí sa technika behu), tak isto aj pohybovú – naučiť sa dýchať, mať dostatok sily, mobility v bedrách či stability v členkoch alebo v takej chrbtici). Behanie je poézia v pohybe, veď si pozri spomalené zábery šprintérov. A povedzme si to úprimne, veľa ľudí behať nevie. Keď chceš využiť beh ako nástroj, mal by si si byť viac vedomí toho ako to robíš, inak si veľmi rýchlo osvojíš zlé stereotypy a vybuduješ zranenia. Na behanie nestačia len nohy ale treba aj hlavu.

  1. Robíš nesprávne pohyby. Beh a jazdenie nemajú nič spoločné.

Dajme tomu, že už sme sa rozbehli a ten beh nevyzerá ako rýchlostné krívanie. Poďme sa pozrieť na biomechaniku behu. Začneme od zeme. Prácu s členkom viem využiť pri radení, alebo prenášaní váhy na stupačky. Aby som pracoval na kolenách, potrebujem sa posunúť oveľa nižšie do spodnejších pozícií. V bedrách potrebujem taktiež úplne iné uhly. Najmä tie, ktoré ma dostávajú do pozície mŕtveho ťahu. Chrbtica, aby mala nejaký prenos do jazdenia, potrebuje byť tiež v inej pozícii. Lopatky, ak mám dobrú techniku, stabilizujem. Ruky, aby sme simulovali jazdu, potrebujú ťahať alebo tlačiť. Zápästia taktiež nevyužívam a s prstami vôbec nepracujem. Takže ako veľmi viem využiť pohyby z behu pri jazdení? 

  1. Chronické kardio ťa robí „skinny fat“ (aj napriek nízkej hmotnosti si obézny, lebo máš málo svalovej hmoty)

Ak neberieme do úvahy atlétov a ľudí čo ich vyslovene baví sa hýbať, väčšina ľudí športuje hlavne kvôli týmto dvom dôvodom:

  • chcú byť atraktívny pre seba a okolie
  • chcú zostať zdravý a vyhýbať sa chorobám

Pre tých, ktorí si zvolili ako hlavný zdroj pohybu spaľovanie kalórií pri kardio tréningu, sú výsledky častokrát krátkodobé a škody pretrvávajú dlho. Telo si hľadá homeostázu a snaží sa regulovať nízky príjem energie (diéta), alebo vysoký výdaj (cvičenie) tým, že si zásobuje tuk kvôli budúcim potrebám. Telo si signalizuje nedostatok kalórií väčším hladom, znižuje sa bazálny metabolizmus alebo sa spaľuje cenné tkanivo. Človek síce schudne na hmotnosti, no veľká časť tejto hmotnosti tvorí svalová hmota (niekedy až okolo 40%). Je to spôsobené zvýšenou produkciou kortizolu. Čím dlhší je tréning, tým vyšší je stresový hormón kortizol, tým pomalšie sa odbúrava a trvá dlhšie pokiaľ sa vráti späť na normálnu hladinu. Vysoký pomer testosterónu v porovnaní s kortizolom je anabolický (buduje svalstvo), zatiaľ čo nízky pomer je katabolický (ničí svalstvo a ukladá tuk). Kortizol nie je dobrý alebo zlý, len treba s ním vedieť správne narábať.
Ľudia, čo chudnú pomocou nadmerného kardia sa väčšinou vrátia späť do starých koľají, pretože menej svalovej hmoty a zníženie pokojovej rýchlosti metabolizmu (tzn. koľko kalórii spálime počas oddychovania) spôsobí, že viac kalórií sa nám v kľude ukladá ako spaľuje. Tým, ktorým sa podarí udržať dosiahnutá nižšia hmotnosť, ostanú častokrát v slabom, neatraktívnom tele – nízka váha, málo svalov a veľa tuku. Hmotnosť nie je všetko.

  1. Nerobí to z teba inteligentnejšieho jazdca

Aké pohyby pri cvičení robíš, ktoré z teba robia lepšieho jazdca? Hráš sa hry? Skúšaš nové veci?
Ľudia sa neprestali hrať preto, lebo zostarli. Zostarli sme preto, lebo sme sa prestali hrať. Učenie sa nových vecí a hranie sa podporuje mozgovú aktivitu, vytvára nervové prepojenia a človek je inteligentnejší aj mimo „cvičenia“. Inteligentný jazdec je taký, ktorého telo pracuje podvedome efektívnejšie, rýchlejšie a v krízovej situácii vie ako má zareagovať. Inteligencia je o tom, ako reaguješ v novej situácii na nové podnety. Nie o tom, čo máš naučené.
Stane sa situácia, kde neodhadneš nájazdovú rýchlosť do zákruty. Schmatneš brzdy, pozeráš sa pred seba a modlíš sa aby si to ubrzdil. Lenže ty vieš, že neubrzdíš včas. Tak namiesto toho, aby si v poslednom momente pustil brzdu, pozrel sa von zo zákruty a zachránil deň, si zablokovaný a havaruješ. Aj toto súvisí s inteligenciou jazdca.

  1. Vytrvalosť v jazdení vychádza aj zo silovej prípravy.

Vytrvalostné tréningy dávajú zmysel najmä pre tých, ktorí ich potrebujú do svojho pohybového odvetvia. Tých je vzhľadom na verejnú mienku menej, ako si myslíš. A možno to tak nevyzerá, ale motošport nieje úplne tak aeróbny šport. No to si rozoberieme neskôr.
V porovnaní so silou a svalovou hmotou je aeróbna kapacita u ľudí podradnejší zdravotný a výkonnostný ukazovateľ.

  1. Svalová hmota
  2. Sila
  3. Rýchlosť metabolizmu
  4. Percento tuku
  5. Aeróbna kapacita

Aeróbna kapacita (VO2 max) je v jazdení dôležitá, no tvoja vytrvalosť vychádza najmä zo silovej kapacity tvojho najslabšieho článku. Máš slabé ramená? Slabé zápästia? Ako dlho vydržíš jazdiť, pokiaľ na teba nepríde únava od rúk? Máš slabé bedrá a nohy? Ako bude vyzerať tvoj posed po nejakom čase? Silová príprava by mala predchádzať vytrvalostnú, pretože práve tá z nej čerpá.

Ako som v úvode hovoril, nemám nič proti behu. No treba si uvedomiť, že veľmi záleží na kontexte a beh nie je len o zabehnutej vzdialenosti či dobrom pocite. A možno niekedy je…

 

Patrik Kubiček

O autorovi:

Som ten, koho vidíš viac robiť, ako rozprávať o tom, čo robí. Verím v prekonávanie samého seba a vlastného strachu, pretože to vidím ako cestu za skutočnou slobodou. Zo všetkých pohybových disciplín mi najviac dalo plávanie, ktorému som sa súťažne venoval 10 rokov. Študoval som na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave, preto sa rád pozerám na pohyb z mechanického hľadiska. Momentálne sa zdokonaľujem v rôznych oblastiach, a pritom sa snažím zachovať rovnováhu medzi všetkými aspektami života. Oceľové hrazdy, gymnastické kruhy, rovnováha na rukách dole hlavou či hučiaca motorka pod zadkom vystihuje môj životný štýl. Milujem všetko, v čom vidím výzvu, pretože bez rizika nie je zábava.

Nice to see you

We noticed you are visiting us from afar.
Maybe you are looking for our internetional website?

Enter website

Press the button to continue to the international website.

Or go to the original website.

Change language

×